reklama

Ako cestovať na Amalfi coast

Taliansko je fascinujúca krajina, nepochybne patrí k najkrajším v Európe. Pobrežie Amalfi - Amalfi coast sa určite vidieť raz za život oplatí. Na túto cestu je dobré sa pripraviť vopred, pretože je to cesta ako žiadna iná...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako na každú cestu tak aj na túto sa treba pripraviť po všetkých stránkach. Určite si je dobré premyslieť s kým budete cestovať. Moja rodina je pri každom mojom cestovateľskom pláne, preto bolo pre mňa jednoduché rozhodnúť sa pre spoločnosť manžela Vlada a 5 ročnej dcérky Amelie. Amalfi je špecifické miesto, ktoré má jedinečnú atmosféru, ktorú si treba vedieť vychutnať a užiť. Nie je to žiadna klišé dovolenka, alebo nejaký trip pre vhodný pre deti. Pamatám si že ma oslovili už pred pár rokmi nejaké staré fotgrafie z Amalfi a Positana, ktoré sa mi zapáčili a začala som si túto oblasť viac všímať a aj o nej reálne snívať. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Na tento výlet môžete ísť čiastočne letecky do Ríma, Neapola a odtiaľ si vziať auto. Z Ríma je to približne 300 km cesty po diaľnici a neskôr po dedinách. Ak si chcete cestou ešte pozrieť Rím, je to dobrá voľba. Takisto letenky do Ríma dostanete za výhodnejšie ceny. Z Neapola je to asi 60 km cesty, po ceste sa nedá nič špeciálne vidieť (možno Pompeje a Vezuv), môžete si však vychutnať samotný Neapol (Naples) alebo ísť pozrieť na zápas Mareka Hamšíka. My sme sa na výlet rozhodli ísť autom, aj keď je to celkovo asi 1500 km z Bratislavy, cesta autom je do určitej miery slobodná a zaujímavá, pokiaľ máte dobrého šoféra, spoľahlivé vozidlo s optimálnou spotrebou a dostatok trpezlivosti. Finančne si treba urobiť rozpočet na benzín aj s rezervou a vyššou spotrebou v kopcoch a dedinách Amalfi coast, nás vyšiel celkovo benzín približne 300E. Je treba počítať s rakúskou diaľničnou známkou (11E) a neskutočnými diaľničnými poplatkami v Taliansku, ktoré vás vyjdu na tejto ceste približne 230E tam aj späť. My sme cestou tam prespali vo vidieckom sídle pri Bologni, čo je asi na pol ceste, ktoré nás vyšlo asi 100E/noc. Celkovo sa v Amalfi oplatí zostať aspoň 5 dní, aby ste stihli pozrieť všetko, čo je na mieste zaujímavé. Ak si budete hladať ubytovanie priamo v Amalfi, alebo v Positane, nebudete nadšení, ceny sa pohybujú od 200 do 6 000 EUR za noc! A to väčšinou bez parkovania auta. My sme si vybrali domácu vilu vo vzdialenejšej dedinke (cca 100E/noc) s raňajkami a parkovaním auta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tipy na miesta, ktoré chceme vidieť som vyhľadávala na pintereste, instagrame a v rôznych iných zdrojoch. Vopred som si vybrala pláže, výhľady a dedinky, ktoré musíme vidieť. Trochu ťažšie sa dohľadávalo niečo o histórii tejto oblasti, okrem všeobecných historických faktov mám ešte potrebu poznať o tejto oblasti viac detailov a zaujímavostí, ktoré si myslím, že niekde dostupné sú. Každý detail tam dýcha históriou a dlhými vekmi, ktoré prežili múry domov, schody, námestia, kaviarne.

Konečne nastal ten deň kedy ráno zazvonil budík a ja som vyskočila z postele o 6:00 rýchlejšie ako inokedy. Mala som nachystané nové kvietkované šaty na cestu, ktoré si večer skúšala malá Amélia a lepila si s flitorvými lepidlami. Tie som mala na celých šatách, čo som zistila až po ceste. Zbalili sme sa do jednej veľkej tašky a na cestu sme vzali malú chladiacu tašku na jedlo, keďže bolo pekelne horúco. Na cestu sme vyrazili okolo 7 hodiny a všetko bolo úplné skvelé, malá si v aute diktovala pesničky, ktoré treba púšťať, takže sme na konci cesty skolabovali z pesničky Thunder, ktorá išla asi 250 krát. Noc na dedine pri Bologni bola skvelá, pri príchode nás čakal opustený bazén a my sme sa skvele zabávali vo vode. Ja som musela ešte natočiť výhercov zo súťaže s Active Proteínom a tým sa folder s pracovnými povinnosťami na týžden zatvoril. Vyspali sme sa na skromnej (krátka a malá) talianskej posteli, kde môjmu Vladovi trčali nohy z postele a to už je čo povedať. Ráno sme však zabudli na nepohodlnú noc na milých raňajkách v miestnosti s výhľadom na bazén a s tou najlepšou kávou na svete. To je Taliansko. Vyrazili sme na druhú časť cesty a prešlo to ani nevieme ako, cesta po diaľnici bola rýchla, pohodlná, bez zápchy, alebo havárie. Dorazili sme za Neapol a odtiaľ sme o chvíľu zišli na mestskú cestu, kde už mi nebolo úplne jasné, či som v latinskej Amerike, alebo v inej neznámej krajine. Cestou po dedine Angri, kde sme mali bývať ma ovládol strach, kde sme sa ocitli. Úzke uličky, neporiadok, chaos, dopravná anarchia, pocit bezpečia ani náhodou. Našťastie naše ubytovanie bolo v poriadku, vila bola krásna až nadštandardná na túto oblasť až sme mali podozrenie že ide o jedno zo sídiel mafie. Toto sa však nepotvrdilo. Padli sme do sprchy a do postele, v ten deň sme sa už len naháňali po veľkej záhrade a večer si ľahli spať do o trochu väčšej postele ako bola tá predtým, no Vladovi z nej stále trčali nohy. Typické kachličky a keramická výroba je pre tento región veľmi výrazná. Jasné žlté a modré farby v pekných kvetnatých vzoroch nám zdobili celú izbu aj kúpeľňu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno sme sa nemohli dočkať, kedy už reálne uvidíme Amalfi mestečko ako prvý bod v pláne. Dali sme si presladené talianske raňajky so zlou kávou a boli sme pripravení na všetko. Cesta na navigácii nám ukazovala niečo okolo 30km cez smer Salerno, v čae asi 50 minút. Keď sme zišli z diaľnice, cesta odvahy sa pomaly začala. Vlado je skvelý šofér, ale v akom matrixe sa ocitne, nečakal ani on sám. Úzke uličky, krkolomné zákruty, samozrejme obojsmerná premávka a v nej autobusy štandardných rozmerov, autá všetkých typov, ale každé patrične obúchané. Rýchlosť vyššia ako by som očakávala a za 15 minút sme boli svedkami asi 3 hraničných situácií, ktoré sa ako zázrakom neskončili haváriou. Adaptovali sme sa celkom rýchlo a míňali sme dedinky smerom k Amalfi, Vietri sul Mare, Cetara, Minori, Maiori, Castiglione. Všade sa oplatí aspoň na chvíľu zastaviť a pozrieť sa na pláž, okúpať sa, alebo len tak si pozrieť mesto. Všade sú zaujímavé scenérie a typické južné taliansko s lokálnymi službami, ale skvelá káva aj gastronómia za nízke ceny. V týchto mestečkách sú malé pláže za ktoré sa neplatí, more je úžasne čisté a vlny sú tak akurát aj pre dieťa. Niekde je čierny piesok s leskom, na iných miestach nájdete kamene, ale nič nepríjemné. V auguste bolo každý deň horúco, cez 40 stupňov a na slnku sme sa poriadne spálili za dve hodiny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najväčší problém je vôbec niekde zaparkovať. Niekde je k dispozícii verejné parkovisko, alebo miesta na parkovanie pozdĺž ciest s platením, približne 3E/hodina. Na takéto miesto však musíte mať extrémne šťastie. V okolí Amalfi sa ešte ako tak dalo zaparkovať, ale v samotnom Amalfi je na parkovanie jedna garáž pred mestom, ktorá bola permanentne plná už od rána. Ďalšie väčšie parkovisko je dolu v prístave, ktoré je kompletne plné nonstop. Možnosť parkovania je pozdĺž úzkych ciest, ktoré sú označené tabuľami, kde sa parkovať dá, ale je to v podstate jedno, pretože voľné len tak ľahko nenájdete. Pre zaparkovanie sme museli dva krát obehnúť celé mesto tam a späť, až sme nakoniec vyšli na cestu smerom hore do kopca, samozrejme do brutálnych zákrut s autobusmi oproti a tam sa nám podarilo zázrakom nájsť jedno miesto. Kompletne unavení zaparkovaním, sme sa vybrali do ulíc Amalfi, ktoré je malebné, možno trochu pripomína Benátky a Santorini v jednom, ale v uliciach mesta si môžete dať skvelú kávu a zrmlinu. Všade je dosť turistov, príliš ale nepočuť iné jazyky ako taliančina, holandština, alebo angličtina. Typické ovocie pre tento región je citrón. Pestujú sa všade naokolo a keď prídete na ulicu, alebo dvor domu, zaručene tam nájdete citrónovník. Preto sú aj malé obchodíky plné predmetov s citrónmi, mydlá, parfémy, pálenky, likéry, upomienkové predmety, všetky sú väčšinou žlté a voňajú, alebo chutia citrónovo. My sme ochutnali asi najkyslejšiu citrónovú zmrzlinu na svete. Milé reštaurácie a kaviarne sú všade naokolo, už si len vybrať tú najsympatickejšiu. Z malej fontány sa dá nabrať pitná voda na cestu. Domy a štruktúra mesta sú zaujímavé, jedinečné a špecifické. Na studených schodoch domov smerujúcich dohora sa dá oddýchnuť a načerpať sily. Kúpať sa dá na pláži, kde sa dá prenajať slnečník a lehátko od 15E/osoba. V Amalfi sme strávili prekrásny deň v meste aj na pláži, v prístave a to aj vďaka tomu, že sme luxusne zaparkovali a mali sme pokoj. 

Ďalší plán bol samozrejme Positano, kde nás navigácia viedla po opačnej strane pobrežia cez Castellamare di Stabia. Táto cesta bola pohodlná, trvala asi 50 minút z Angri, ale bola prekrásna. Toľko krásnych výhľadov a perspektív, že som mala chuť zastaviť každých 50 metrov. Cesty neboli tak rizikové ako cez Salerno spodným pobrežím. Po krásnej ceste sme zastavili na pár výhliadok kôli fotkám, dali sme si predraženú citrónovú granitu od pocestných predavačov, ktorý parkujú na vyhradených miestach a ponúkajú ovocie a pitie. Konečne sme dorazili do Positana! Kľukaté cesty a zápcha smerom nadol do mesta nás upozornili na to, že sme v najzaujímavejšej časti pobrežia Amalfi. Positano má inú atmosféru ako všetky iné mestá okolo a aj je svojím spôsobom iné. Má bohatú históriu počas vojen a podľa mýtov ho založil sám boh mora Poseidon. Podľa neho sa nazýva aj jeden z najluxusnejších hotelov v meste. Ako prvé sme samozrejme riešili problém parkovania. Opäť pozdĺž ciest možnosť zaparkovať s poplatkom 3E/hodina na maximálne 3 hodiny. Tu sme ale mali šťastie a zaparkovali sme na jediné voľné miesto aj keď trochu vysoko nad mestom. Nižšie bolo však viacero garáží, takže problém s parkovaním bol asi najmenší.

Dole do mesta a na pláž vedú už potom iba schody, malinké, strmé, vedúce pomedzi domy a cesty. Všade sa ponúka krásny výhľad na skalnaté mesto, domy postavené na skalách a v skalách a samozrejme na more. Obchodíky s keramikou a prvé komerčné obchody s plážovým oblečením z kvalitných materiálov, špecifické a jedinečné klobúky, vôňa morských plodov, citróny a aj umelecká ulička, dokonca umelecké galérie. Tak rôznorodé je Positano, kde sme prvý krát počuli všetky jazyky sveta okolo nás. Sem sa naozaj oplatilo cestovať, to som si pomyslela ako sme sa blížili k pláži. Na malej pláži je skvelý servis prezliekarní, toaliet, okolo malebné reštaurácie, kde sa dá skvelo oddýchnuť a načerpať nové sily ochutnávaním niektorej z miestnych špecialít. My sme vsadili na klasické talianske cestoviny a šalát, jedlo bolo vždy skvelé, v cene okolo 15 až 40 EUR na osobu v reštaurácii. Jedna z reštaurácií s názvom "Chez Black" má tradíciu od roku 1949, ktorá má neskutočnú atmosféru a bohatý zoznam celebrít, ktoré túto reštauráciu navštívili. Chez Black má aj svoj obchod s klobúkmi od výmyslu sveta, krásnou keramikou, taniermi s ručne maľovanými motívmi. V okolí som si všimla viacero detailov smerujúcich k dôkazom, že židovská komunita má v tomto meste svoje historické miesto. Dodnes sú majiteľmi obchodov, nehnuteľností a chodia sem aj účelovo dovolenkovať. 

Konečne som si mohla vychutnať špecifickú módu v obchdoch a mala som ozaj problém vybrať si iba jeden klobúk. Klobúky patria k mojim obľúbeným doplnkom, avšak musia byť dostatočne kreatívne aby zodpovedali môjmu štýlu. Tu som ich našla hneď niekoľko, ceny sa pohybjú od 20 do 150E, ale sú ozaj prepracované, najmä tie z vrecoviny a sú tak originálne, že podobné na svete len tak nenájdete. Oblečenie bolo takisto veľmi kvalitné z ľahkých materiálov v belasej, béžovej a bielej farbe a veľmi vkusná móda je tu aj pre pánov celej vekovej škály. Typické sú tu výlety loďou, či už na Capri, alebo iné destinácie v kratších vzdialenostiach. Tu si treba dávať pozor aby vám na lodi klobúk neodfúklo, ja som ho naháňala dva krát.

Dva krát sme si predlžovali parkovanie a navečer sme sa vybrali na cestu späť, kde sme akurát natrafili na nepríjemné kolóny v jednom smere, takže sa naša cesta predĺžila na dve hodiny. Únava po takomto dni je značná a na hoteli sme zaspali pri pozeraní tradičných talianskych filmov zo 60tych a 70tych rokov, ktoré mám veľmi rada.

Počuli sme o malej skvelej pláži medzi skalami, kam nechodí príliš mnoho ľudí Furore. Je to niekde na pobreží medzi Amalfi a Positanom. Navigácia nám ukázala cestu stredom skoro priamo do Furore. Fajn, potešila som sa až kým sme sa nedostali do prvej dediny smerom do vysokých hôr. V okolí sa nachádza aj sopka Vezuv a z pohorí sa nápadne dymilo, Amélia stále hovorila " pozor sopka". Smerom cez skalnaté pohoria, malé dediny, kľukaté úzke cesty som už pociťovala "plné zuby" tohoto charakteru cestovania. Bolo mi zle a cesty boli užšie a užšie, strmejšie až sme dorazli na jednu pod kamenným mostom kadiaľ prejsť bol absolútny surealizmus. Tu som skončila s mojou trpezlivosťou a prikázala som Vladovi aby nás okamžite dostal na normálnu cestu, lebo skáčem z auta. Nebolo to také jednoduché a táto cesta bola jedna z najdramatickejších a najdlhších aké som kedy v živote zažila. Nikdy nechoďte do Furore cez Pimonte a Agerolu. Teda pokiaľ nechcete niekoho priviesť do šialenstva a strachu. Pláž vo Furore sme nakoniec nenašli, pretože navigácia netušila čo chceme a cesty tam boli tak komplikované a nejasné, že sme sa dostali iba ku krásnym výhladkam a peknému zážitku. Nakoniec sme sa kúpali v Minori, kde bolo jediné miesto na zaparkovanie pri pláži. Veľmi príjemné malé mestečko, kde sa dá posedieť si na dobrej káve, dať si dobré jedlo a popozerať si malebné domčeky, ktoré prežili stáročia. Za zastavenie určite stojí aj Cetara, najstaršie rybárske mestečko na južnom pobreží.

Ďalší deň sme sa už balili na cestu späť a rozhodli sme sa zastaviť sa v Ríme, čo neľutujeme. Za tri hodiny sme vystúpli v centre Ríma, kedže bola nedeľa, mesto bolo pohodlne prejazdné a zaparkovali sme na ulici presne pri Coloseu. Pozreli sme si centrum pamiatok, Coloseum a priľahlé historické pozostatky, úžasný zážitok. Nevynechali sme ani fontánu Di Trevi, ktorá je kultová z filmu "La dolce Vita" od môjho obľúbeného umelca Frederica Felliniho, kde sa bozkávali Marcello Mastroianni a Anita Ekberg. Rím je však preplnený turistami a preto nám stačilo pár hodín, vybrali sme sa na cestu späť. Prespali sme opäť pri Bologni, kde sme si večer perfektne oddýchli a ráno sme sa išli pozrieť do cetra Bologne, ktoré je prekrásne a nie až tak preludnené. Vlado si chcel pozrieť múzeum Lamborghini, tam sme sa vybrali na obed. Po kultúrnej vložke sme sa vydali na cestu do Bratislavy, kde sme dorazli za 6 hodín. Mala som dojem, že autom pár dní nepôjdem, ale nakoniec som ráno na túto myšlienku úspešne zabudla.

Niektoré cesty vnímame na mieste tu a teraz, niektoré cesty si uvedomujeme časom, niektoré cesty pochopíme neskôr, z iných sa nám zážitky vracajú stále, na niektoré cesty zabúdame. Cesta na Amalfi coast je pre mňa jednou z najnezabudnuteľnejších, aké som kedy zažila. Variozita, diverzita, zvláštna atmosféra histórie mi v niečom pripomínala Banskú Štiavnicu, to všetko vo mne zanechalo silný dojem a mám pocit, že by som sa tam ešte raz mala vrátiť aby som pochopila a našla viac. Pre môjho muža to bola previerka šoférskych zručností a malá Amélia sa najviac tešila z mora a vĺn. Positano a Amalfi sa určite oplatí raz za život navštíviť.

Tina Turnerova

Tina Turnerova

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Spolu s manželom Vladom Zlatošom sa venujeme optimálnej výžive a športu. Venujem sa dlhoročne plážovému volejbalu. Som fotografka a píšem básne. Naposledny mi vyšla kniha dezertov "Tradičné dezerty zdravo a chutne". Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu